Nečaká ani od vás riešenie, možno iba povzbudenie. No vy cítite, že čokoľvek by ste povedali, vyznelo by ako klišé alebo by slová odleteli skôr, akoby nabrali výšku, lebo nevážia nič. Cítite s ním/s ňou, no neviete čo robiť.
Zaujalo ma riešenie, ktoré navrhuje populárna režisérka a scenáristka v knižke Urobím všetko, čo sa dá. Nečakane požiada priateľku:
„Napíš mi básničku!“
Keď jej pípla sms s jednoduchou veršovačkou, pobavene si ju čítala vytušiac, že priateľka práve šplhá zo zradného bahna sebaľútosti.
Citujem:
„Na zúfalstve je najhoršie to, že často vzniká z bezmocnosti a činí nás ešte bezmocnejšími. Nie je nič horšie než pocit, že sa už nedá nič urobiť, len zatvoriť oči a držať ako u zubára. Básnička – akokoľvek infantilná – nás niečo robiť prinúti. Ak sa predsa len rozhodnete hľadať rým na slovo netopier, hrabete sa z najhoršieho.“
Samozrejme to môže byť hocičo iné, čo nás nabáda niečo urobiť.
Odporúčam prečítať si jej krátke, ale trefné príbehy, ktoré nás nenásilným spôsobom nútia zamýšľať sa nad životnými pravdami.
S takouto ľahkosťou v odhaľovaní jednoduchých právd, avšak odbornejším spôsobom som sa stretla v knižke Konec prokrastinace (chorobné odkladanie povinností) od Petra Ludwiga. Hoci ma trochu zneisťovali anglické pojmy, oslovili ma jednoduché príklady. Napríklad ten o škrečkovi.
Výskumníci robili pokus so škrečkom. Keď škrečka zavreli do skleneného pohára a prikryli vekom, snažil sa vyskakovať, aby sa vyslobodil. Po čase, keď sa mu to nedarilo, jeho skoky boli menej intenzívne, až to napokon vzdal. Keď potom veko odstránili, škrečok sa už o nič nepokúsil. Uveril tomu, že sa to nedá.
Podobne ako slon. Keď je malý a priviažu ho reťazou ku kolu o nohu, snaží sa najprv vyslobodiť. Lenže je ešte príliš slabý, aby ju pretrhol. Keď sa mu to nedarí, prestane to skúšať. Keď narastie, má na nohe stále tú istú reťaz, ktorú by zvládol odtrhnúť, ale už sa o to nepokúša, lebo uveril, že to nejde.
Autor radí, ako sa dostať zo „škrečka“( keď nevieme ako ďalej po neúspechu, ktorý nás paralizuje):
Zvýšiť orientáciu na budúcnosť
Zvýšiť orientáciu na pozitívnu minulosť
Hrubá čiara („Úspešný človek nie je ten čo nepadá, ale čo vie najrýchlejšie vstať.“)
Naplánovať si konkrétne veci, ktoré budem robiť
Vykročiť vpred
Nedávno sa ma ktosi pýtal, prečo som šla pracovať von.
Odpovedala som popravde:
„Núdza ma prinútila.“
Prekvapila ma reakcia:
„Veľa ľudí je v núdzi, no nerobia nič, ale vy ste mali odvahu niečo s tým urobiť.“