reklama

Život v strachu

Keď som bola malá, nechcela som chodiť do škôlky. Celé hodiny som stála pri okne a čakala na mamu. Keď sa niektoré dieťa do mňa zastaralo, tak som ho zbila. Moja mama mi bola všetkým, bola som k nej nezdravo pripútaná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Staršieho brata do škôlky nedala, bála sa oňho. Mala prehnaný strach o nás, ktorý sa prejavil aj tak, že som musela chodiť k očnej lekárke, lebo som vraj zle videla. Mali sme smolu, natrafili sme na „odborníčku", ktorá riešila môj problém tak, že každý mesiac mi pridala jednu dioptriu. O desať mesiacov, keď táto lekárka ochorela a zastupovala ju iná, nemohla tomu uveriť. Hrozilo mi už oslepnutie. Poslala ma k odborníkovi do Olomouca, ktorý zistil, že môj problém spočíva v tom, že oko nesprávne zaostruje. Potrebovala som len cilinder. Od tohto času som už nemusela meniť okuliare.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mám pocit, že ten zrak sa mi kazil preto, že som sa nechcela pozerať na svet. Moje detstvo bolo sivé a smutné. Mama ma nechcela nikam púšťať pre ten jej nepochopiteľný strach. Rodičia sa neustále hádali. Aj zo sna ma často vytrhával ich krik. Nebolo kam ujsť. Z bývalej špajzy mi urobili malú izbičku, kde sa zmestila len posteľ a skrinka. Kúrila som si elektrickým ohrievačom, v podstate som tam mala stále zimu, teda okrem leta. Pamätám si na hrubý zelený záves, čo tam visel. Keď mi bolo najhoršie, tak som sa doň zakrútila a plakala som niekedy aj tri hodiny vkuse. Vtedy som si hovorila: „Aj tak raz budem šťastná!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mamino čudné správanie som pochopila až neskôr. Ako 8-ročná bola znásilnená starým otcom. Jej mama, moja babka, o tom vedela, no neurobila nič. Mala ešte dve sestry, ktoré boli pravdepodobne tiež obeťami, lebo mali vždy ten sklený pohľad, z ktorého bolo cítiť chlad a odmeranosť, podobne ako u babky (aj ona bola zneužívaná). Zaujímavé bolo, že moja babka nemala rada dievčatá, teda ani mňa.

Mama trpela aj egoistickým správaním môjho otca. Nechcel, aby som sa narodila a vôbec sa o mňa nezaujímal. Raz som dostala poznámku, lebo som si nechcela vyzliecť na telocviku tepláky a cvičiť v trenírkach. Otec ma vtedy veľmi zbil. V tom spočívala jeho výchova. A ja som si postupne k nemu vypestovala odpor. Nezniesla som jeho prítomnosť. Keď vošiel do kuchyne, prestalo mi chutiť jesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Citovú absenciu otcovej lásky som si vynahrádzala tým, že som sa hrávala s chlapcami. Bola som bitkárka. Nechcela som sa podriaďovať učiteľom s direktívnym prístupom a nosila som poznámky. Učila som sa však dobre, takže mi to vždy nejako prešlo.

Dlho som sa pomočovala, a tak ma poslali k psychiatričke. Pôsobila na mňa ako zdrogovaná, správala sa veľmi čudne, akoby ona bola ten kretén, nie ja. Nechcela som k nej chodiť, no mama ma nútila. Ona ma nikdy nepočúvala. Bola paralizovaná tým jej strachom. Psychiatrička mi nepomohla, až keď som odišla na školu a preč z domu, tak to prestalo.

V štrnástich som sa pokúsila otráviť tabletkami. Vypočítala som si to tak, aby som naozaj nezomrela. Len som chcela, aby sa rodičia zmenili. Kým som ležala na áre, boli vzoroví. Táto ich zmena trvala však len mesiac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy som nedokázala prijať spôsob maminho života. Bála sa otca, bála sa minulosti aj budúcnosti, bála sa asi všetkého. Nechcela som byť ako ona. Keď som sa neskôr vydala a zistila som, že môj muž je klamár a alkoholik, rozhodla som sa rozviesť. Mama ma v tomto mojom rozhodnutí nikdy nepodporila. Ostávala som so svojimi problémami sama.

A keď sa mi podarilo vyriešiť svoj život a našla som pokoj, prišlo aj šťastie, na ktoré som čakala celé štyri desaťročia. Stretla som úžasného človeka, ktorý ma miluje a ja jeho. A ja, hoci mám už dospelé deti, mohla som zažiť ozajstnú lásku, na ktorú som už takmer prestala veriť.

Možno sa to stalo aj preto, že som nechcela žiť podľa maminho vzoru. Odmietla som život v strachu.

(Skutočný príbeh prerozprávaný v 1. osobe)

Daniela Nemčoková

Daniela Nemčoková

Bloger 
  • Počet článkov:  125
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík:  detivieraosobné príbehypríbehy inýchsocializmuspostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu