reklama

Voľby z druhej strany stola

Potrebujete Facebook, aby ste zistili, koľko máte známych? Som skôr introvert a nemôžem sa chváliť zberateľským úspechom na Facebooku . Ale tieto voľby a pohľad z druhej strany stola, ma presvedčil, že poznám nemálo ľudí. A tak sa moje rodné mesto za jeden deň premenilo na veľkú dedinu, kde každý každého pozná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V komisii nás sedelo 13, z toho len jeden muž. Posadila som sa k žene, ktorá sa od strednej školy moc nezmenila, len meno som si musela pripomenúť.

Tvár predsedkyne komisie som ihneď spoznala (zistili sme, že sme chodili na tú istú školu, práve tú, ktorá sa teraz zmenila na volebnú miestnosť, kde sme sedeli). Stihli sme prebrať spoločných známych, ako tetky na dedine.

Ďalšia pani zas vraj odkiaľsi pozná mňa (to sme nevypátrali). Vo vedľajšej miestnosti sedela moja bývalá kolegyňa a na chodbe som stretla kamarátkinu dcéru, ktorá česala moju dcéru na stužkovú, ktorú som ešte nedospala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som zbadala vo dverách „Kikinu" (tak sme ju v triede prezývali), nahodila som „úsmev číslo päť". Dozvedela som sa od nej zaujímavé veci. Napríklad, že v triede, v ktorej sedí teraz (ako členka volebnej komisie) - je presne tá, kde sme pred tridsiatimi rokmi „hnevali" učiteľov, ako deviataci. Neviem, ako si to môže pamätať. Bude to asi tým, že nemá deti a nepletie sa jej to s množstvom tried, ktorými som si ako rodič prešla ja. Rozhliadala som sa po triede a spomínala som. Umývadlo, vstavaná skriňa, okná - to všetko ostalo. Zmenila sa len tabuľa a lavice. Je to ona - pamätám si ten výhľad z okna aj miesto, kde som sedávala...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci som nebola v mieste svojho terajšieho bydliska, spoznávala som tváre prichádzajúcich voličov. Raz to bol lekár z pôrodnice, raz družinárka zo základnej alebo bývalá suseda.

Väčšinou to boli starší (aj veľmi starí) ľudia, akoby tu mladí ani nebývali. Keď sa objavila mladá dievčina alebo niekoľko chalanov, takmer sme im tlieskali.

Deti boli tiež milí „voliči". Mali sme pre ne pripravené cukríky. Stalo sa, že keď mama práve volila, poradili sme jednému dievčatku, nech si vezme aj do vrecka. A ona poctivo pchala jeden cukrík za druhým. Keď to uvidela mama, zahanbila sa, ale my sme sa iba zasmiali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A jedného sme mali superhorlivého voliča - staršieho pána. Všimla si ho členka komisie, ako namiesto jednej obálky, hodil dve. Nebola si tým istá, ale pri sčítavaní sme našli jednu neopečiatkovanú obálku (ktorú sme roztrhali- samozrejme) a niekoľko nevyznačených kandidátov na lístku. Boli neplatné - ako aj tie, kde vyznačili kandidátov podčiarknutím alebo rámikom . Smola. Ale nebolo ich veľa, pretože sme to každému vysvetľovali, ako treba voliť. Vraj vo vedľajšom okrsku si niekto dal námahu a preškrtol celý lístok.

O 20.h sme stáli pri dverách, aby sme ich presne zavreli. Ešte nejakí dobiehali a niektorí ani nedobehli (mysleli si že sú otvorené do 22.h).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom prišlo sčítavanie. Všetko muselo sedieť. Tí, čo mali šťastie, skončili skôr. Nám sa stratilo desať lístkov na primátora, tak sme znovu všetko prepočítavali. Napokon som ich objavila medzi „poslancami". Všetko dobre dopadlo a mohli sme ísť domov.

A ja som zažila pekný deň medzi ľuďmi a moje prvé voľby z druhej strany stola.

Daniela Nemčoková

Daniela Nemčoková

Bloger 
  • Počet článkov:  125
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny. Zoznam autorových rubrík:  detivieraosobné príbehypríbehy inýchsocializmuspostrehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu