Oplatí sa bojovať

Autor: Daniela Nemčoková | 27.3.2013 o 8:42 | Karma článku: 12,77 | Prečítané:  1086x

Mladá žena, vek okolo 30. Husté dlhé havranie vlasy, veľké oči, jemná biela pokožka... Leží na ľavom boku na ústavnej posteli bez pohnutia. Len otvorené oči, sypiaci nádych a výdych cez tracheotomiu a vytekajúce sliny prezrádzajú, že ešte žije. Pod perinou sa ukrýva ďalšia životodárna hadička, cez ktorú prijíma tekutú potravu priamo do žalúdka. Plienka, akú len nedávno sama vymieňala svojej malej dcérke, patrí tiež k jej dnešnému imidžu. Čo sa vlastne stalo?

 

Túto otázku si automaticky položí človek, ktorý zotrvá v tomto ústave a vidí toľko utrpenia v jednej budove, zvlášť pri mladých ľuďoch odkázaných na vozík. Okrem vrodených chorôb je to zväčša nejaký úraz, ktorého presný dátum a priebeh mi vedia vyrozprávať s veľkou presnosťou, pretože zmenil navždy ich život. Lež táto žena si na život siahla sama, o to je jej príbeh tragickejší. Dôvod? Podvádzajúci manžel. Silné lieky na srdce ju takmer pripravili o život a jej dcérku urobili sirotou. Takmer... alebo skutočne?

Nepoznám podrobnosti tohto jej osudu, no obraz tejto ženy je pre mňa tichým výkričníkom. A slovo pred výkričníkom sa natíska jediné BOJUJ! Nech by bolo ako zle, nikdy sa nevzdávaj!

Život je ťažký, nepopieram. Každý z nás má za batoh starostí a problémov. No vždy ma strasie, ak niekto navrhne nezvratné riešenie: Skončiť to! Raz a navždy!

Na to mám pripravenú takúto odpoveď: „Neblázni! Život je krásny! Dnes sa ti zdá neznesiteľný, problémy neriešiteľné, ale zajtra tak  nemusí byť. Ako vieš, čo ťa ešte čaká? Možno krásne a dobré veci. A ako sa to dozvieš, ak nebudeš ďalej bojovať? A čo tí, ktorých ľúbiš? Vieš si predstaviť ich žiaľ? Chceš im takto ublížiť?"

Neviem, či sú to tie najlepšie slová v tejto chvíli, ale že to funguje, mám odskúšané na sebe. Ak by to nestačilo, spomeniem si na túto mladú peknú ženu. Ono to totiž nemusí vždy vyjsť.

Mám pred očami aj iného vozičkára, ktorý ovláda svoj elektrický vozík len bradou pomocou akejsi loptičky. Vonku ho stretávam často. Chodí medzi priateľov a bývalých kolegov. Staral sa o podobne bezvládnych, kým nespadol nešťastne z rebríka. Nevie sa vôbec o seba postarať, ale vždy, keď som prišla k nemu na izbu, mal pre mňa pripravený nový vtip alebo si z hocičoho len tak uťahoval. O svojej chorobe hovorí pokojne ako o niečom čo patrí k jeho životu bez zbytočného dramatizovania. Neviem povedať, či je šťastný alebo nie, viem len skonštatovať, že bojuje.

Takže ľudkovia, žiadne meče, pušky ani skvelé hrdinstvá pre záchranu ľudstva. Náš boj je omnoho prozaickejší. A nemusí pritom tiecť ani krv, možno len trochu potu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?