"Dnes slnko vyšlo aj pre mňa"

Autor: Daniela Nemčoková | 10.2.2012 o 9:29 | Karma článku: 10,74 | Prečítané:  823x

Vonku bola ukážková zima.  Sneh, kde-tu ľad na neupravenom chodníku. Pavol žil sám. Nenašiel si ženu, ktorá by ho dokázala milovať s jeho postihnutím. Zvykol si. Naučil sa variť, prať, nakupovať a postarať sa o seba. Aj dnes sa ponáhľal do hypermarketu, aby si stihol niečo uvariť, kým pôjde do práce. Slnko maľovalo sneh do žiarivo biela. Snažilo sa preniknúť pod kožu a do sŕdc uzimených chodcov.

 

Chvíľu sa ním dal aj Pavol takto hladiť. Ale keď mu jeho odraz z okna stojaceho auta zasvietil do očí, oslepil ho na pár krátkych sekúnd. Tie stačili k tomu, aby narušili jeho pozornosť a následne zakopol a stratil rovnováhu na klzkom chodníku. Nenapočítal by ani do troch a už ležal na zemi v neprirodzenej polohe. Cítil, že sa s jeho pravou nohou stalo niečo dosť zlé, ale keďže ju mal pod sebou, nedokázal sa postaviť.

Bola to frekventovaná ulica uprostred veľkomesta. Autá a električky jazdili okolo a ľudia sa rýchlym krokom uberali k svojmu cieľu. Nevšímali si ležiaceho muža.

Jemu sa tisli do oči slzy, nevedno či od bolesti, či bezmocnosti. Nedokázal si vybrať mobil z vrecka a márne naznačoval  okoloidúcim, že potrebuje pomoc. Jeho skomolenej reči nikto nerozumel. Pôsobil skôr ako nadrogovaný alebo opitý. Ale nech. Vari aj takéhoto človeka by nechali bez pomoci?

Toto jeho utrpenie trvalo pol hodinu. Zuby mu začali drkotať. Ruky si šúchal jednu o druhú, rukavice nemal. Necítil sa príjemne v tejto ľadovej posteli. Konečne jeden starší pán podišiel k nemu a chcel mu pomôcť postaviť sa na nohy. Pavol krútil hlavou na protest a posunkom naznačil, že má zavolať záchranku.

Noha bola zlomená a trvalo niekoľko týždňov, kým sa zrástla.

Nesťažoval sa, veď ani nebolo komu. Musel sa o seba starať sám počas maródky. Ale viac ako noha, či šmykľavý chodník, ho bolel ten ľad v ľudských srdciach.

Často rozmýšľal o tom, ako by to bolo, keby pred dvadsiatimi rokmi nenasadol do toho taxíka, alebo keby sa pripútal.   Mohol by byť zdravý.  Prečo sa to muselo stať?

Po tej autonehode, ktorú zavinil taxikár, ležal dva týždne v kóme. Nevedel o sebe, nič si nepamätal. Keď sa prebral, bol zmätený, nevedel kde je ani prečo. Prekonal ťažký otras mozgu a následne ochrnul na pravú stranu. V nemocnici strávil dva mesiace. Lekári sa snažili mu pomôcť, keďže ochrnutie bolo dočasné. Naučil sa hýbať aj chodiť. Logopéd ho učil rozprávať. Urobil veľký pokrok, ale nie všetko bolo ako predtým. Jeho ústa ostali zvláštne vykrivené a keď bol v strese, nebolo mu rozumieť, keď rozprával. Pravá noha, s ktorou teraz zakopol, ho tiež neposlúchala.

Boli chvíle, kedy nechcel žiť. Mal okolo seba milujúcich ľudí, ktorí mu pomáhali, takže ich nemohol sklamať. Najprv to bola jeho sestra, ktorá ho navštevovala každý deň. Ďalej jeho rodičia a priatelia. Okrem jednej - tej, s ktorou sa viezol v taxíku a o ktorej si myslel,  že je tá pravá. Ona mala len ľahšie zranenia a nikdy ho v nemocnici nenavštívila. Akoby sa autonehodou všetko pre ňu skončilo.

Nasledovali pobyty v kúpeľoch. Tam skutočne pookrial na duši. Silu mu dodávali noví priatelia-vozičkári. Mnohí boli na tom horšie než on. Napriek tomu sa usmievali, nestrácali chuť do života.

Odrazu precitol zo svojich myšlienok, aby sa vrátil do reality.

„Áno, vždy je prečo žiť! Aj zlomená noha sa zahojí," hovoril si Pavol sám pre seba.  „Dnes slnko vyšlo aj pre mňa!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?