„Spôsob, akým nazeráme na svet, tvorí svet, ktorý vidíme.“

Autor: Daniela Nemčoková | 31.1.2012 o 9:22 | (upravené 31.1.2012 o 9:40) Karma článku: 7,63 | Prečítané:  585x

  Nedávno ma uprostred nákupu vyrušilo hlasné rozprávanie dvoch žien. Bol to skôr monológ jednej z nich. Jej rétorika ma podvedome nútila otočiť hlavu, aby som zistila, komu patrí. Spoznala som ju. Nikdy na mňa nepôsobila príjemne, ale pokladala som ju za inteligentnú, slušnú dámu v rokoch, ktorej by som nevložila do úst žiadne škaredé slovo. Nadávala na skur... politikov a celé skorumpované Slovensko. Cítila som sa akási nesvoja a v hlave sa mi vynárali otázniky.

Napríklad:  Prečo v poslednom čase počujem zle hovoriť Slovákov o svojej krajine? Prečo zo všadiaľ (najmä z TV) doliehajú negatívne správy? Prečo mi to robí husiu kožu a nevoľnosť? Prečo sa cítim nepríjemne? Som naivná, keď chcem vidieť svet dobrý?

Nedávno som sa rozprávala s 26 ročnou ženou asi takto:

Ona: „Už ma to nebaví, akí sú ľudia k sebe zlí. Nadávajú, ohovárajú, závidia si, strkajú sa... Skúste sa postaviť s košíkom doprostred Tesca!

Ja: „To som neskúšala. Ale ja verím, že v každom človeku je niečo dobré."

Ona: „Sú aj dobrí ľudia, ako ste vy..."

Ja: „Ďakujem."

Ona: „Viete z čoho sa mi zježia všetky chlpy? Keď počujem, že niekto nemá peniaze."

Ja: „To hovorí snáď každý..."

Ona: „Nevedia, čo je chudoba... Má kde bývať? Má čo jesť? Chýba mu niečo podstatné? Tak prečo sa stále sťažuje?"

Ja: „Zo zvyku."

Ona: „A potom si závidia... Ale povedzte mi, prečo mi niekto závidí, že zarobím o dvesto eur viac ako on? Čo mi závidí? Že som v práci celý deň alebo tú námahu? Veď je to choré!"

Ja: „Neviem prečo si ľudia závidia, tiež to nechápem. Asi nie sú spokojní sami so sebou. Ale to je ich problém."

Ona: „A to ustavičné ohováranie..."

Ja: "Svedčí to skôr o úbohosti, toho, kto ohovára. Načo to riešiť... Nebudem si tým kaziť náladu. Ja poznám pravdu a keď ju dotyčný chce poznať, nech si ju zistí, alebo nech sa ma na to opýta!"

V tej chvíli mi zišlo na um toto:

Šéf prišiel ku mne naštvaný. Začal tým, že si neplníme povinnosti, že sa jedna na druhú vyhovárame, atd., atd. Od hnevu sa mu doslova penilo z úst.

Keď mi však povedal, čo mu nejaká „dobrá duša" povedala, že som údajne ja povedala, vyzeralo to ešte horšie:

„Také poznámky si odpustite, lebo môžete skončiť na hodinu!"

Tak ma to prekvapilo, že som reagovala bez dlhého rozmýšľania takto:

„Prosím? Nič také som nepovedala. Ako tomu môžete veriť?"

Trochu sa zahanbil a upokojil. Za tie tri roky ma už musel predsa poznať.

„Tie ženy ma tak vytočili. Radšej robiť s chlapmi..." povedal akoby na ospravedlnenie.

„Tak sa nedajte vytočiť!" Poradila som mu.

Odchádzal odo mňa pokojný za inou kolegyňou. Keď som sa jej potom opýtala, či bol šéf naštvaný, povedala, že nie. Vraj sa usmieval.

 

„Šťastie závisí viac od vnútorných dispozícií mysle, než od vonkajších okolností (Benjamin Franklin)

„Možno sa to spočiatku nezdá, ale ľudia sú nešťastní vlastne preto, lebo to chcú, alebo preto, že si to vybrali." (Bruce Di Marsico)

 

 

Pozn. Myšlienku,  ktorú som použila ako nadpis vyslovil Barry Neil Kaufman

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?