Pavol rád hrával internetové stolové hry, najmä šach a kanastu. Krátil si takto čas, pretože býval sám. Osud bol k nemu sebecký. Po autonehode mu ostali trvalé zdravotné problémy, s ktorými sa sám nikdy celkom nevyrovnal. Výhodou internetu je, že zakrýva pravdu a človek sa tak môže stať tým, čím chce. Pavol bol dobrý hráč a pri online hrách sa vedel uvoľniť. Rád nadväzoval kontakty. Inak to bol skôr uzavretý melancholický človek. Cítil sa vo svojej roli dobre a neuvedomoval si, že aj druhí len „hrajú“. pokračovanie článku
„Zomrel som 18. Januára 1989. O niekoľko minút sa na miesto nehody dostali záchranári. Keď mi nenahmatali pulz, vyhlásili ma za mŕtveho. Prikryli ma plachtou, aby som nepútal pozornosť okoloidúcich, kým oni budú prezerať zranenia ostatných." Takto začína rozprávať svoj nevšedný príbeh Don Piper. pokračovanie článku
Vonku bola ukážková zima. Sneh, kde-tu ľad na neupravenom chodníku. Pavol žil sám. Nenašiel si ženu, ktorá by ho dokázala milovať s jeho postihnutím. Zvykol si. Naučil sa variť, prať, nakupovať a postarať sa o seba. Aj dnes sa ponáhľal do hypermarketu, aby si stihol niečo uvariť, kým pôjde do práce. Slnko maľovalo sneh do žiarivo biela. Snažilo sa preniknúť pod kožu a do sŕdc uzimených chodcov. pokračovanie článku
Nedávno ma uprostred nákupu vyrušilo hlasné rozprávanie dvoch žien. Bol to skôr monológ jednej z nich. Jej rétorika ma podvedome nútila otočiť hlavu, aby som zistila, komu patrí. Spoznala som ju. Nikdy na mňa nepôsobila príjemne, ale pokladala som ju za inteligentnú, slušnú dámu v rokoch, ktorej by som nevložila do úst žiadne škaredé slovo. Nadávala na skur... politikov a celé skorumpované Slovensko. Cítila som sa akási nesvoja a v hlave sa mi vynárali otázniky. pokračovanie článku
Dnes vám chcem ukázať príklad dvoch starnúcich dám, ktoré nezanevreli na život a neboja sa ani smrti. Jedna z nich povedala: „Rýchlik mi už ušiel a keď prídem o tú kopu hnoja, čo za sebou ťahám, tak nech." Z oboch vyžarovala charizma a ja som chcela zistiť, prečo je to tak. pokračovanie článku
Keď som bola malá, nechcela som chodiť do škôlky. Celé hodiny som stála pri okne a čakala na mamu. Keď sa niektoré dieťa do mňa zastaralo, tak som ho zbila. Moja mama mi bola všetkým, bola som k nej nezdravo pripútaná. pokračovanie článku
„Ukážete mi tú kabelku?" poprosím predavačku za pultom. „Samozrejme," odpovie s úsmevom. „Je trochu primalá," namietam a obzerám si ju ďalej. „Je to kabelka, nie nákupná taška. Myslím, že je perfektná." pokračovanie článku
Sedím v rýchliku na trase Zvolen - Žilina. Tešila som sa na tieto dve hodinky, ktoré budú len moje. Nikto ma nebude rušiť a ja sa môžem venovať písaniu. Doma si musím ten čas kradnúť, alebo si privstať, keď chcem písať. pokračovanie článku
Moja kamarátka zo školy Beáta bola pekné a milé dievča, veselej povahy, v spoločnosti obľúbená a chlapcov mala na každý prst. To boli samé diskotéky, bary, chvíľkové známosti. Keď som sa jej pýtala, či ju takýto život baví, povedala: „Jasné, treba si užiť, kým som mladá!" pokračovanie článku
zimná úvaha - dobro a zlo pokračovanie článku
„Namôjveru, najlepšie sa s mužom porozprávam cez telefón," hovorí žena v stredných rokoch inej. „Aj ja," kontruje jej priateľka. „Neviem, čím to je..." „Možno preto, že do telefónu hovoríme, len čo treba." Zasmiali sa a rozvinuli tému ďalej. pokračovanie článku
Mala som ťažkú noc. Včera sa stalo niečo, čo mi nedalo spať. Prehadzovala som sa z jednej strany na druhú, ale stále ma môj problém tlačil ako kamienok v topánke. Nedal sa skryť ani pod vankúš. Nachvíľu mi ho vzal milosrdný spánok. Aké sladké vyslobodenie. pokračovanie článku
Hrám sa so slovíčkami, ukladám vedľa seba a pritom darí sa mi napísať to, čo treba. A hoci v písaní chytrá som, niekedy nemám slová... Vyjadriť vďaku priateľom čo pomôžu vždy znova. Povzbudiť, pomôcť, podporiť, nie je dnes samozrejmé... Keď smutná som, tak zvládnuť vtip, povedať, čo je zrejmé. Priateľ je čerstvá voda pri prameni nádej. Z dvoch dlaní ti ju podá, a môžeš kráčať ďalej. pokračovanie článku
Sú to asi tri roky, čo som objavila možnosti internetu. Spočiatku skeptická, potom nadšená a teraz znova skeptická. Je to ako nôž. Úžasný vynález, ktorý nám podstatne uľahčil život, ale zároveň vraždiaci nástroj. Deťom ho preventívne radšej nedovolíme ani vziať do ruky. Je to jednoduché. Dobro a zlo je vo vnútri človeka. Veci sú iba nástroje. Bohužiaľ musíme rátať s tým, že toho zla je akosi viacej. Nasvedčuje tomu môj nedávny zážitok. pokračovanie článku
Aký si , Bože? Si ako oceán... pokračovanie článku
Človek je už taký, večne nespokojný. Aj ja som šomrala, že nemám doma chvíľu pokoj pre seba ani cez sviatky. Potom príde jedno ráno a odrazu je všetko inak. pokračovanie článku
Potrebujete Facebook, aby ste zistili, koľko máte známych? Som skôr introvert a nemôžem sa chváliť zberateľským úspechom na Facebooku . Ale tieto voľby a pohľad z druhej strany stola, ma presvedčil, že poznám nemálo ľudí. A tak sa moje rodné mesto za jeden deň premenilo na veľkú dedinu, kde každý každého pozná. pokračovanie článku
Slovo „zašiváreň" som v lexikóne slovenského pravopisu nenašla, ale objavila som ho v uliciach istého slovenského mesta. pokračovanie článku
Sivé vlasy, „erárne" zuby, trasľavé ruky, vonkajšia krása pominula. Ale nie ich láska. Sedíme s našimi krstnými rodičmi za stolom v reštaurácii - tri sestry s manželmi. Pripravili sme im súkromnú tajnú oslavu ich zlatej svadby, tú oficiálnu už mali. Krstná mama plače, že si to nezaslúžili. My vieme svoje. Všetci sme dojatí a chceme odľahčiť situáciu. A tak si pýtame od nich recept na šťastné manželstvo. pokračovanie článku
Ak si niekto myslí, že nezamestnaná matka má nudný život, tak ho musím vyviesť z omylu. Zvlášť, keď má ešte úradom práce schválenú brigádu a veľkú rodinu... pokračovanie článku
„Tu nemôžete byť!" počula som už toľkokrát, keď som chcela prekročiť hranicu, ktorá ma delila od môjho dieťaťa. Kto mi chce také niečo nahovoriť, že nemôžem byť pri svojom dieťati, keď ma najviac potrebuje? Každá samica si stráži svoje mláďa aj za cenu života, takže ak nemáte nato pádny dôvod, tak nechcite odo mňa slepú poslušnosť! Je to predsa moje dieťa! pokračovanie článku
„Prečo si musím stále písať tie úlohy?" Spytuje sa moja prváčka. „Aby si sa naučila písať," odpoviem so samozrejmosťou. „Ja nechcem vedieť písať, mne stačí vedieť čítať!" Zasmiala som sa... Ono je pravda, že dieťa vie teraz skôr ťukať do klávesnice ako správne držať ceruzku. pokračovanie článku
Môj desaťročný syn nervózne chodil po byte a opakoval: „Mám stres." Aj ma to pabavilo, ale keď ten stres začal odbúravať na svojej mladšej sestre, prestalo ma to baviť a opýtala som sa ho: „Z čoho máš stres?" „Zo školy." - „z čoho iného", pomyslela som si, veď hoci je už piatak, doteraz sa mi nepodarilo mu dostatočne vysvetliť, prečo v našej republike platí zákon o povinnej školskej dochádzke... Odrazu sa však upokojil a s vážnou tvárou sa ma opýtal: „Mami, čo je to vlastne stres?" pokračovanie článku
To som fakt netušila, že aj na počítač existuje vodičák a dokonca európsky. Takže som doteraz jazdila „na čierno“? Hm. Nebude trvať dlho a čoskoro budem držať v ruke potrebný doklad, pretože som úspešne absolvovala PC kurz a 6 testov ECDL (chýba mi ešte jeden). pokračovanie článku
„Koľkokrát to potrebujete?“ – pýta sa ma pani v stredných rokoch na daňovom úrade.
„Trikrát“ – odpoviem.
„Každé potvrdenie trojmo?“ uisťuje sa trochu nedôverčivo, pretože tých potvrdení bolo šesť.
„Áno, mám troch vysokoškolákov, potrebujem to pre každého.“ Dopĺňam informáciu.
„Prefotím vám to, ak to bude stačiť takto. Poďte za mnou!“ pokračovanie článku
Kto by uveril, že už prešiel rok odvtedy, ako som vyprevádzala svoju dcéru na letisku do Nemecka. Niektorí, ani tu na blogu, neverili, že to zvládne. Ja som o nej nepochybovala. Odišla ako dieťa, vrátila sa ako dospelá (18 oslávila tam). Najťažšie jej odlúčenie znášala naša najmladšia. Počítala dni, kedy sa vráti, veď od Vianoc nebola doma... pokračovanie článku
Pracujem ako upratovačka už vyše roka. Nezarobím viac, ako keď som bola na materskej, ale každá korunka pomôže. Mám rada svoju prácu. Stretávam fajn ľudí a aj s kolegyňou si veľmi dobre rozumiem. Je to novopostavená budova, obrovská kancelária amerického typu. Všetko krásne nové a čisté. Niekedy mám pocit, že upratujem upratané a leštím nablískané... pokračovanie článku
Túto myšlienku a ešte ďalšie som si odniesla spolu s krásnym zážitkom z filmu Ohňovzdorný. Je o dvoch mladých manželoch pred rozvodom. On je požiarnik, hrdina - pre všetkých, okrem svojej manželky. Na radu svojho otca sa pokúsi manželstvo zachrániť... pokračovanie článku
Toto hovorieval starý otec jednej mojej kamarátky vždy, keď išiel proti prúdu a ľudia ho za to odsudzovali. Nedbal o to, lebo bol presvedčený, že koná správne... Táto kamarátka si to vzala za svoje a priznám sa, že aj mne sa zapáčilo... pokračovanie článku
Keď som navštívila jednu príbuznú, stretla som sa s jej staručkou mamou, ktorá strácala zrak, chorľavela a slabla... A hoci celý život bola naučená pracovať, teraz bola odkázaná na pomoc svojej dcéry. Zostal mi v pamäti tento obraz: Vyše 80-ročná starenka sa pomaly prechádzala po dvore a nariekala: „Načo je na svete taký neužitočný človek ako ja? Nemôžem nič robiť! Prečo ma Pán Boh nevezme k sebe?" Cítila sa nepotrebná a to ju pomaly zabíjalo. Lebo život človeka má zmysel, keď sa cíti dôležitý. pokračovanie článku
„Ahoj, prečo sedíš ako zmoknuté kura, čo sa stalo?" Pýtam sa kolegyni po príchode do práce. „Mám dnes hrozný deň... Keď ti poviem..." vraví smutne. No zbohom, dnes sa môžem rozlúčiť s každodennou dávkou humoru, ktorú si navzájom uštedrujeme už nejaký čas... Ale vždy to tak nebolo... pokračovanie článku
Všade naokolo „straší" nejaká kríza. Ale keď počujem pojem „kríza stredného veku", rozmýšľam, čo to môže byť a pre istotu sa opýtam detí, sú študovanejšie, možno mi to vysvetlia... pokračovanie článku
Som obyčajná žena-matka veľkej rodiny.
danka.nikigmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
